Sen

Bola sobota, mali sme ísť na Michalovu oslavu ale išli sme ešte predtým do mesta neviem kde sme to boli ale nepoznala som to tam ale vyzeralo to ako stanica tak sme tam chvíľu boli ja som sa začala obzerať a uvidela som ako sa na mňa pozerajú dvaja chalani. Tak som odvrátila zrak ale stále som sa očkom pozerala na nich a keď som sa otočila na Michala so Samom tak sa na mňa obidvaja pozerali ako keby som retardovaná a ja som sa ich spýtala “Čo?” Samo “si nenápadná ako slon v porceláne” a ja som sa len otočila dopredu kde bola holá stena a mlčala som. Keď Samo išiel niekam nevnímala som kam takže neviem kam išiel sa Michal na mňa pozrel mrkol na mňa a išiel za tými chalanmi ja som len v hlave plánovala útek a keď som sa chcela postaviť už som okolo seba mala ruky. Skoro som dostala infarkt ale bohužiaľ nie. Keď som sa upokojila a sadla si naspäť a pozrela kto ma tak chytil a trikrát hádajte boli to tí dvaja. Jeden sa na mňa usmial druhý tiež a prvý sa ku mne naklonil a povedal” videli sme ako sa na nás “nenápadne” pozeráš. “ ja som len vypúlila oči že čo? ja nič ja muzikant a oni sa rozosmiali a druhý sa tiež trochu naklonil a povedal” nemusíš sa hrať že ty nič ty muzikant vieme že si sa na nás pozerala” ja som sa stále držala svojho mlčania a oni si to zrejme vyložili tak že so mnou takto nepohnú “ takto to zrejme nepôjde čo tak ísť sa prejsť a tam sa predstavíme a tak?”