Sen kap. 4.

Hovada jedny malé všivavé. Zrazu tam prišli policajti a ty dvaja rýchlo nastúpili a uháňali preč skoro všetci išli za nimi ale jedno auto tu ostalo a išli ku mne. Ja som sa zrútila a plakala policajti podľa mňa lebo som ich nevidela sa na mňa pozerali ako či mi nehrabe ale jeden prišiel ku mne kľakol si a pohladkal ma po vlasoch a spýtal sa ma” kto si čo ti urobili poznáš ich a prečo si bola s nimi? “Tak som mu povedala všetko od toho ako sme boli na stanici s kamošmi potom jeden išiel preč druhý išiel za nimi niečo im hovoril až po tom ako zapálili budovu, uháňali sme pred nimi zalepili mi ústa až po to ako sme zastali povedali mi hento zošklbli mi pásku a keď už počuli policajtov nastúpili do auta a sme tu. On na mňa valil oči chvílu ma ešte hladkal po vlasoch a potom sa postavil išiel za svojím kolegom a asi mu hovoril to čo som mu hovorila pred chvílou ja akurát sa ten druhý tváril ako keby som sa zbláznila . Potom ku mne prišiel ten s ktorým sme s rozprávali a spýtal sa ma” môžem ťa zdvihnúť na ruky a dať ťa do auta?” Ja som sa len viac skryla do seba a neodpovedala som, o chvílu som okolo seba cítila ruky ako ma zdvíhajú, keď som vedela že je to ten policajt aj tak som sa zľakla a pozrela sa kto ma zobral. Bol to naštastie ten policajt a dával ma do auta. Potom zatvoril dvere vzadu a chvílu sa bavil s kolegom potom išiel ten druhý na miesto vodiča aj keď som si skoro istá že ten ktorý sa mi prihovoril šoféroval. On si sadol ku mne do zadu a ja som sa utiahla najviac k dverám a dala sa do klbka. Po chvíli sa mi prihovoril” nemusíš sa nás báť my ti nič nespravíme teraz pôjdeme na policajnú stanicu tam zpíšeme čo sa stalo a zavezieme ta domov dobre?” Ja som prikývla a auto sa dalo do pohybu. Do takých päť minút dal ten v zadu so mnou ruku do stredu sedačky a zrejme čakal že sa jej hneď dotknem či čo. Ja som chvilu váhala či mu ju dať ale nakoniec som ju chytila a stisla. On sa na mňa usmial a stisol aj on. Za chvílu sa mi už zatvárali oči tak som sa oprela o sklo na dverách a zaspala som. Keď sme už boli pri policajnej stanici a auto brzdilo cítila som pod sebou niečo mäkké, bolo to stehno, jeho stehno. Tak som sa rýchlo zodvihla že sa mi zatočila hlava a udrela by som si ju keby ma nezachytil a nedal by ma na jeho hruď a šuškal mi: "Všetko je v poriadku ja sám som ťa tam dal takže sa nemusíš báť prepáč že som ta vyľakal a že to bolo bez tvojho súhlasu ale na tom okne si nevyzerala že sa ti moc pohodlne spí." Keď to dopovedal pousmial sa na mna.

Prepáčte že som dlho nevydala nič ale dúfam že Vám to vynahradím aspoň dlhšou kapitolou