Sen kapitola2.
Publikované 16.10.2021 v 21:30 v kategórii sen, prečítané: 54x
Po chvíli ticha som nakoniec trochu prikývla lebo
hovoriť som sa bála že by sa mi triasol hlas. Obidvaja sa naraz postavili a
druhý ku mne natiahol ruku so slovami “šup hore sa” tak som sa ho
chytila vyšvihol ma na nohy a išli sme do parku alebo niečo také ,všade boli stromi
ale nebol to les lebo tam boli chodníky vydláždené a bolo tam nádherne “ tak aby
som sa ti predstavil ja sa volám ( už si nepamätám meno tak si ho vymyslite) a
tento tu je môj brat Stuart.” Tak ja som zastala aby som sa mohla predstaviť
ale než som stihla niečo povedať tak Stuart ešte stihol” a neklam nás s tvojim
menom my ťa poznáme”, tak som sa trochu zarazila zhlboka sa nadýchla ukludnila
svoj tep a aj tak som sa im rozhodla zaklamať: “ ja sa volám Miriam teší ma .“
a podala som im ruku, pozreli sa na seba
potom naspäť na mňa a rýchlo ma zatiahli
za jeden väčší strom aj keď myslím že to nebolo potreba lebo v tom parku nikto
nebol: “ takže zlatíčko, my sme ťa varovali a ty nás ideš skúšať?“ Pozeral sa
na mňa ako keby som bola idiot čo som takže to nič nerobilo a zabudla som
povedať že stáli na obidvoch stranách takže som mala smolu keby sa o niečo
pokúsim..” Dáme ti druhú šancu a keď nás oklameš neželaj si nás”
tak som si to v hlave prehrala či ich budem ešte skúšať alebo nie. Po takých
piatich minútach ticha som prehovorila “ Volám sa Dominika” prehovorila som
smutným a zlomeným hlasom.” No vidíš že to ide”
prehovoril ( ten ktorého meno neviem ale volajme ho napríklad Stefan) odtiahol
ma od stromu a obidvaja sa dali na strany ako moja osobná stráž čo ale nebola
pravda skôr to bolo ako že bránia keby som si zmyslela že utečiem.
Komentáre
Celkom 0 kometárov